Základná škola s materskou školou, Pohorelá

Základná škola s materskou školou, Pohorelá

Kpt. Nálepku 878
97669 Pohorelá
IČO: 37828363

Informácie o inštitúcii Základná škola s materskou školou, Pohorelá

Základná škola s materskou školou. Informácie pre rodičov a žiakov.

 

História školy


Podľa  zápisov  v  školskej  kronike  možno  predpokladať, že  od  roku 1669 popri  drevenej  fare  mohla stáť aj drevená  budova  triviálnej farskej školy.  Od roku 1697 má  pohorelská  farnosť už svojho rechtora,  (riaditeľa, učiteľa,  kantora
v  jednej osobe.  Je ním János Kacsányi.
Predpokladá sa, že škola bola postavená v rokoch zakladania pohorelskej farnos-
ti. Pred rokom  1742 vypukol požiar, zhorela drevená škola, drevená fara a súčas-
ne i cirkevná matrika.
Školská  kronika  vedená od  roku  1736  sa zachovala  do roku  1935  (v tom roku  bol  v  nej urobený posledný záznam).  Presný rok postavenia novej drevenej školy  sa nevie.  Ale  v súčasnosti so školským súpisom roku  1775 sa  spomína  už druhá škola, v ktorej  katolícky učiteľ učí  po  slovensky čítať  a písať 20 kato-
líckych žiakov.  Týmto učiteľom  bol  Jozef  Szmincsay, učil  v Pohorelej v rokoch 1762 – 1776.
V rokoch 1816 – 1820 sa spomína už tretia škola.
Stará škola pri fare bola vybudovaná roku 1859 z nákladov obce a štedrej  po-
moci Coburgovcov. Škola  bola vybudovaná z kameňa a  na tie časy  bola  dosta-
točne  veľkou, aby  prijala  189  školopovinnej  mládeže, z  toho  94  dievčat a 95 chlapcov. Opatrená  bola  všetkými  nutnými potrebami (pecou, lavicami, veľkými oknami).   Mala  dve  učebne  a učilo  sa dvojsmenne.  Úradný  názov  školy  bol: Rímsko – katolícka škola v Pohorelej. Vyučovacím jazykom bola slovenčina.
V roku  1862  navštevovalo školu  99 chlapcov  a 102 dievčat vo veku od 6
– 12 rokov. Vyučujúcimi  predmetmi  boli: katechizmus  diecézy,  biblické  dejiny,  slovenčina, zemepis, počty, písanie a pravidlá mravného  chovania.  Farár  týžden-
ne vyučoval katechizmu, dejinám a okrem  toho ako správca  školy, často  školu navštevoval. Učiteľ bol súčasne i organistom. Za tieto služby mal v  úžitku cirkev-
né pozemky,sýpky a poplatky od každého školopovinného dieťaťa ako aj palivové drevo.Drevo prinášali do školy deti, okrem toho aj obec prispela nejakou čiastkou dreva. Tento spôsob dodávania dreva sa pravdepodobne neosvedčil.
V roku 1874 nastúpil na školu J. Bahéry, učiteľ a organista.
Keď sa počet školopovinných detí z roka na rok zvyšoval, musel byť vymenovaný nový  ,,podučiteľ“.  Medzi inými pôsobil tu i spisovateľ a neskôr aj  vyšší dôstojník československej armády Jozef Gregor Tajovský (1895 – 1896).
Pri školskej budove bol roku 1852 postavený učiteľský byt  Augustom Coburgom. Byt pozostával z dvoch izieb a kuchyne.
Koncom XIX. a začiatkom XX.  storočia  materinský  jazyk bol čím ďalej tým  viac  vytláčaný  a  učiteľ  z  nátlaku peštianskej vlády a svojich nadriadených úradov  musel  sa  snažiť  čo najviac vyučovať  maďarským  jazykom ( Aponnyiho maďarizačný zákon).
Rožňavský biskup Ján Ivankovich súhlasil, aby  štyri  hronské  katolícke školy boli poštátnené, s  podmienkami, že farári príslušných obcí  vždy budú pred-
sedami  školy  a  učitelia katolíkmi. V rokoch 1904/05 bola cirkevná škola poštát-
nená.
Starú budovu cirkevnej školy pokladala maďarská vláda za udržiavateľku slovens-
kého ducha v mládeži,  ako  aj  za n edostačujúcu pre stále vzrastajúci počet detí. Nariadila obci, aby  sa  postarala  o novú  školskú budovu. Obec vyhovela želaniu vlády  a  roku  1907  dobudovala  šesťtriednu  školu  s  opatrovňou a s naturálnym   bytom  pre  správcu  školy, ako  aj so štyrmi obytnými budovami pre učiteľstvo na veľmi mokrých pozemkoch zvaných ,,Sihla“.
Novovybudovaná škola dostala názov: Štátna ľudová škola.
Aby  práca  na  ľudovej š kole bola ľahšia,  dve učiteľky  materskej školy pripravovali materiál pre učiteľov.  Ale  práca,  ktorou  sa  snažili  zabiť všetko, čo bolo slovenské, sa im darila len čiastočne. Dieťa, ktoré prišlo zo školy  domov  sa s rodičmi rozprávalo len slovensky a v škole preto len slabo ,,lámalo“ maďarčinu.
Ján Borbáš, ako správca školy  preukázal  veľkú činnosť. Každoročne sa vykonávali skúšky a to s dobrým prospechom. Učiteľské a žiacke knižnice rozšíril mnohými zväzkami a úradné aktá udržiaval vždy v poriadku.
Roku 1918  prišiel  prevrat a tým bola úmorná práca maďarských učiteľov zničená.Na ich miesta nastúpili, z dôvodu malého počtu uvedomelých slovenských učiteľov,  českí učitelia. Väčšina z  nich  nemala  učiteľské  vzdelanie,  nepoznala miestne pomery a od ľudí s podobnou kvalifikáciu nebolo možné mnoho očakávať. Večerami  sa  vraj  škola  ozývala  hýrivým  spevom a  tancom. Tancovalo  sa  pri gajdách. Tým sa autorita a osobnosť učiteľa u ľudu stratila.
Náprava prišla, keď sa z ruského zajatia vrátil Rudolf  Schwarz,  ktorý bol namiesto  penzionovaného  Pereša  ustanovený za správcu školy. Ešte za správy Pereša boli  českí  učitelia  odvolaní a v obci zostali len dve slovenské učiteľky – Klára Kiszelyová a Vilma Štampflová.
V rokoch 1926/27 vypukla v obci epidémia (španielska chrípka), dôsledkom ktorej školu zatvorili 17. februára a nasledujúcich 10 dní sa nevyučovalo.
1. jan. 1928 bol zo služobných dôvodov správca Schwarz spolu so svojou manželkou preložený do Polomky. 
Správou  školy  bol  poverený  Štefan  Chudík.  Za  jeho  správy bolo opäť menovaných niekoľko mladých, ale už kvalifikovaných českých učiteľov. V  zbore bývali časté nezhody.
V  školskom  roku 1929/30 sa začal na miestnej ľudovej škole 8. školský ročník.  Počet  žiactva  vzrástol  o  67 detí, následkom  toho  bola  škola  o jednu pobočku rozšírená.
1. februára. 1932 bol  opäť poverený  správou štátnej ľudovej školy Rudolf Schwarz.
V  školskom  roku  1935/1936  účinkuje na Pohorelej celkom 14 učiteľov. Priemerný počet žiakov v jednotlivých triedach bol 41. Vecný  náklad  na pobočky hradí obec, na ostatné triedy štát.
Roku 1933 vyučovanie viazlo  následkom veľkého počtu detí a  nedostatku učebiní.  Zásluhou  správcu  školy  (Schwarza), ktorý  bol  už  viac  rokov  členom okresného výboru a zastupiteľstva a miestneho obecného notára Ladislava Štrkulu, bol zaopatrený obnos 30 000 Kč z okresného rozpočtu. Za tento obnos sa podarilo bývalú  starú  cirkevnú  školu  zrenovovať  natoľko, že  začiatkom školského roku 1934/35 mohla byť škola opäť slávnostne vysvätená farárom Pavlom Kojnokom za prítomnosti okresného náčelníka Beňuša, školského inšpektora Ropoša, všetkých členov učiteľského zboru, mládeže a miestneho obyvateľstva.Začalo sa v jej dvoch triedach znova učiť až do roku 1945.

Kde nás nájdete?

Zobrazit